Európske ekumenické stretnutie mládeže bude 29.12.2014 -2.1.2015, po 24 rokoch zasa v Prahe. Zjednotí desiatky tisícou mladých na „púti dôvery na zemi“, ktorú začal zakladateľ hnutia Taizé, Roger Schutz, v 70-tych rokov. Cieľom stretnutia bude: modlitba spevom a tichom, hľadanie lepšieho porozumenia viery a života cirkvi, prežitie pohostinnosti v rodinách a stretanie sa s ľuďmi, ktorí žijú podľa evanjelia.
S bratmi z Taizé sme sa za totality v Bratislave stretali cez rodinu Lenczovú. Boli v civile, rozprávali o ich hnutí a spolu sme sa modlili. Prior Roger bol v Prahe už v r. 1981 a 1988. Spev z Taizé „Nebojte sa“ skomponovali na tieto stretnutia, spievali ho na podporu disidentov počas našich politických procesov.
S priorom som sa prvýkrát stretol začiatkom 80 rokov vo Varšave. Raňajkovali sme v sakristii kostola sv. Anny. Keď sme mu s manželkou povedali, že naše prvé dieťa v roku 1965 pri pôrode zomrelo, vzal veľkú sviecu, išiel s nami k oltáru, zapálil ju a pomodlili sme sa prvú verejnú modlitbu za našu nepokrstenú Moniku.
V roku 1985 počas vedeckého pobytu v Grenobli som navštívil aj Taizé. Bola zima, kostol bol plný mladých na kolenách. Pamätám si večernú bohoslužbu za účasti bratov na čele s priorom.
Poslednýkrát som sa s ním stretol v Prahe na Nový rok 2001. 12.5.2005 mal 90 rokov. 16.8.2005, 4 dni pred 65. výročím založenia komunity Taizé, bol v tamojšom kostole Zmierenia zabitý nožom choromyseľnej ženy (brat Alojz, ktorý nás navštevoval, katolík pôvodom z Čiech, sa stal po smrti zakladateľa Rogera priorom komunity Taizé).
V príprave na novoročné stretnutie r. 1991 brat Roger napísal List z Prahy: „Podľa Evanjelia zmierenie nikdy nie je postupné, je okamžité. Nestráca čas súdením, snaží sa nedramatizovať situáciu. Nezdržuje sa zisťovaním, kto mal pravdu a kto nie, veď nič iné tak neohrozuje tvorivé schopnosti.“ Tieto slová vystihujú nežnú revolúciu, ktorej 25 výročie sme si spomenuli.
Na prelome r. 1990-91 hlavným miestom stretnutia v Prahe bol obrovský stan na Letnej, pod oknami môjho bytu. Niekoľkokrát som tam bol na modlitbe, v závere som pozval brata Rogera na návštevu. Prišlo s ním jeho 10 bratov v bielych rúchach. Výťah nechodil, išli pešo okrúhlym schodiskom na 6. posch. Bolo to radostné stretnutie, sedeli na zemi, modlili sme sa a spievali. Brat Roger mi potom napísal: „V Tvojej prítomnosti, Ježišu Kriste, naše bytie nachádza plný zmysel: treba nám opustiť seba v Tebe. Toto opustenie je však veľmi vzdialené našim ľudským podmienkam, pretože predpokladá nikdy nezabudnúť na Tvoj život – Vzkrieseného, ktorý nám stále ponúkaš. Pán podpredseda, ďakujem za Vaše posolstvo. V dôvere svojho srdca sa s Vami modlím, brat Roger z Taizé.“
Dom, v ktorom som býval, obývali aj bývalí komunistickí funkcionári. Jeden senior, ktorý mi vždy nadával na porevolučné pomery, po návšteve z Taizé povedal: „Když jsem včera videl na schodišti ten bílý zbor, myslel som si, že nás přepadli andělé.“