V Španielsku som sa po 22 rokoch zasa prechádzal po Olympijskom štadióne, kde v r. 1992 zaznela slávna pieseň Barcelona v podaní Monserat Caballe a Fredy Mercuryho. V Madride som sa pristavil pri štadione Santiago Bernabeu, kde som stretol Ronalda. Po jeho nedávnej pätičke som mu odpustil minulé frajeriny. Už sa s vnukmi nebudem vadiť o tom, že Messi je lepší. Aj výhra Realu v Mníchove s Bayernom 0:4 bol gól, z ktorého sa bavoráci doteraz nespamätali.
V Barcelobe ma nadchla bazilika Sagrada Familia architekta Gaudiho, takú nádheru a symboliku som nevidel ani v Ríme. Nádherná bola galéria Prado s El Grecom, Murillom, Tizianom, aj panoráma, uličky a kostoly Toleda, galéria a hrob Salvatore Daliho vo Figueres, súsošie Dona Quichotta a Sancha Panzu v Madride, aj stav autostrád a nekonečné vinice okolo nich, čistota miest, spln mesiaca nad morom.
Keď ma v r. 1991 v Prahe navštívil prezident UEFA L. Johansson a prezident FIFA J. Havelange, protestoval som, že Nitra vypadla z 1. futbalovej ligy, otca to veľmi mrzelo. Sľúbili prípad prešetriť a zjednať nápravu. Spomenul som im, že za totality som zorganizoval futbal žiakov Bayern Mníchov – Slovan Bratislava. Vycestovacie doložky sme prekvapujúco rýchlo dostali, nechápali, čo to je. Nedávno Nitra zasa vypadla z prvej ligy, musím napísať protestný list prezidentovi Michele Platinimu.
V rokoch 2000-2005 som žil pri Olympijskom štadióne v Ríme. Keď bývalo ticho Rím prehral. Hrávali sme často futbal, napr. proti mužstvu herca Franca Nera. Súpermi bývalo aj Opus Dei, bosí augustiáni z Brazílie, tvrdé mužstvo Rodiny Márie a diplomati - Rusi, Nemci a Španieli. Po zápasoch som krívajúc na obe nohy chodieval na recepcie. Keby ma nepozvali z Vatikánu a UEFA, nebol by som sa 22.9.2005 rozlúčil na námestí sv. Petra s Benediktom XVI. V ten deň tam bol futbalový turnaj detí, pápež dostal dres a loptu od Miša Platiniho. Aj ja mám dres AC Miláno od Silvia. Chránim si aj rozkopaný futbal Fifa Etrusco, ktorý som dostal po zápase AC Miláno - FC Lecce na San Siro. Keby Miláno nedalo v poslednej minúte gól, nemal by som fotografiu s M. Van Bastenom a R. Gullitom.
Futbal bol v mladosti mojim športom č.1. Celodenné zápasy končili večer, pamätám sa na výsledok 43:42, súper vraj vyrovnal, ale bola to tyčka, miesto ktorej bol kameň. Vadili sme sa, mamy nás zavolali domov, ani sme na seba nevideli.
Športu vďačím za veľa, naučil ma mnohému, čo sa mi zišlo. Dal mi zdravie, pozitívny prístup k životu, humor, znášanie porážok a víťazstiev. Naučil ma, že ani nie tak výsledok, ako úsilie o jeho dosiahnutie je dôležité. Radšej by som raz zomrel v teplákoch, ako v posteli.
Vo svojom živote som videl a stretol mnoho slávnych športovcov. Boli to skromní a sympatickí ľudia, ktorí nedostali nič zadarmo. Vedia, čo je to asketický život a tvrdý tréning – drina, pot a slzy.
Pár dní som bol v r. 1992 na zimnej olympiády v Lillehammeri, mal som byť vedúci delegácie na letnú olympiádu 1992 v Barcelone. Po prehratých voľbách moje vstupenky využil Rudo Filkus. Pretože sa už na olympiádu nedostanem, od r. 2007 v Nitre organizujeme Kalvárske olympijské hry. Súťaží na nich stovka 70-75 ročných seniorov, ako to vidno aj na http://jozefmiklosko.blog.sme.sk/c/276896/Olympijske-medaily-ziskali-najlepsi.html. Napísali sme o tom aj knihu: Ako sme boli malí - odtajnené po 60 rokoch. 11. olympiáda bude na Kalvárii 6. septembra 2014, prídite!
Zajtra bude deň hokeja, majstri sveta budú Česi. Napadlo mi to minulý víkend, keď som bol po dlhom čase zasa v Prahe. Prekvapilo ma krásne Staré mesto, fungujúca doprava, množstvo turistov, poriadok a čistota, dobré ceny a služby. Aj naši mladí hokejisti boli tento rok dobrí. Aj bez hviezd z NHL bojovali, ďakujem im za to.
Ako skončia blížiace sa majstrovstvá sveta vo futbale v Brazílii? Odpoveď vanie iba vo vetre - blowing in the wind, ako to bude onedlho v Košiciach spievať Bob Dylan. Dnes má práve 73 rokov, happy birthday to you!
caco
